Jednou z líderiek a najlepších hráčok aktuálneho vicemajstra zo Šale je Ivana Trochtová. Táto 27-ročná pivotka hrá za HK Slovan Duslo Šaľa už dlhých 10 rokov. Náš portál („Sala Online″) sa ju preto rozhodol vyspovedať.
Ahoj Iva. Predstavovať ťa je zbytočné, ale predsa len, priblíž našim čitateľom tvoju hádzanársku minulosť. Kedy a kde si začínala s hádzanou?
S hádzanou som začala vlastne úplne náhodou. Sestra bola tretiačka na ZŠ a robil sa nábor do prípravky TJ SPOJE BRATISLAVA. Ja som bola druháčka a tak tatino zavolal vtedajšej trénerke pani Boriskovej, či by som mohla tiež začať. Ona povedala, že som ešte malá, ale že nech sa teda prídem ukázať. Keď sme prišli na tréning asi pochopila, že ma už odtiaľ nedostane, tak mi dovolila s nimi trénovať. Takže tam som strávila krásnych 5 či 6 rokov. Keď som mala ísť do starších žiačok, tréner Sabadka (v tom čase trénoval v Interi) ma stiahol do ASK INTER BRATISLAVA. Odtiaľ som išla do Trenčína na športové gymnázium, kde sme spolu s Ivkou Bahýlovou dostali prvýkrát šancu u žien, ktoré v tom čase hrali WHIL. A jedného krásneho dňa za mnou prišiel tatino s tým, že mu volali zo Šale, že zháňajú pivota a chceli by mňa. Tak sme si spolu poplakali a dohodli sa, že si splníme náš sen o profesionálnej zmluve a klube. A odvtedy som v Šali.
Ešte v teenegerskom veku si sa presunula do Šale. Ako sa tento prestup „upiekol“? Bolo pre teba náročné aklimatizovať sa v novom prostredí?
Ako som spomínala, môj prestup piekol tatino, pretože ja som mala ešte iba 17 rokov. Bola to zhoda okolností. Šaľa nemala pivota, ja som mala dobrú sezónu a všimli si ma. Keď mi to tatino povedal, vedela som, že si ten okamih zapamätám do konca života. Náročné to bolo. Z mladého družstva som prišla do Šale, kde boli samé harcovníčky a legendy. Keby tu nebolo Halovičky, Simi, Mišky a Janky (Turóciová, Píleková, Hučková, Braunová), bolo by to omnoho ťažšie. Taktiež som menila školu, kde som našťastie "schytala" fantastických spolužiakov - niektorí sú dodnes v našom funklube (Tojinko, Rudy Bekéni). Začala som žiť sama, takže bola to veľká zmena. Nebolo to určite ľahké Ale vnímam to tak, že má Šaľa prijala krásne. Možno preto som sa tu aj usadila.
Hrávaš na pozícii pivotky, ktorú často laický divák nedokáže plnohodnotne oceniť. Skús nám trochu priblížiť, čo všetko tento post prináša?
Jój, ani nehovor. Niekedy ma veľmi hnevá, že hviezdy sú len hráčky, ktoré dávajú góly, alebo naopak brankárky, ktoré ich pochytajú. Úloha pivota je ale veľmi dôležitá, aj keď nenápadná. Veď aj napr. na poslednom turnaji v Budapešti vyhrala najlepšiu hráčku domáca pivotka. Úlohou pivota je v útoku vytvárať priestor pre ostatných hráčov, viazať na seba obrancov, uvoľňovať sa do voľného priestoru a aj strieľať góly. Tento post skutočne "veľmi bolí", pretože ste neustále v kontakte s protihráčmi. Stále sa s niekým pretláčate a bijete. Pivoti sú väčšinou aj dobrí obrancovia, takže často majú dôležitú úlohu v obrane. Iný post by som ale hrať nechcela. Pivot je moja srdcovka.
Aktuálnou témou v hádzanárskom svete je zmena pravidiel. Predovšetkým čo sa týka pasívnej hry, kedy po naznačení pasivity má útočiaci tím už len 6 prihrávok. Zmena sa týka aj hry bez brankára. Na jednej strane sa už nemusí nosiť „rozlišovačka″, na strane druhej nesmie nijaká hráčka ani chytať v bránkovisku, ak ešte brankárka nestihne znovu vystriedať a vrátiť sa do bránky. Čo si o týchto zmenách myslíš?
Čo si o nich myslím? V podstate je to úplne jedno, pretože platia, takže jediné čo nám ostáva je sa s nimi popasovať. Osobne však vravím PREČO NIE? Doteraz sa hádzaná posúvala iba v tej fyzickej oblasti. Je čím ďalej tým silovejšia, dynamickejšia a technickejšia, tak prečo trošku nezarmútiť vody takouto zmenou? Nech si tréneri potrápia hlavičky s tým, ako sa dá hrať so siedmimi hráčmi čo najefektívnejšie, ako šiesti úspešne ubránia siedmich, ako vytvoriť čo najlepšiu streleckú pozíciu na šesť prihrávok. Ja milujem taktiku. Úplne ma fascinuje, ako tréneri dokážu vyhrať, ale aj prehrať zápas. A teraz to bude o tej taktike ešte viac. Jediní, kto tým bude trpieť budú hráči, ja ich volám DREVORUBAČI, ktorí na ihrisku nerozmýšľajú. Všeobecne, bude hádzaná podľa mňa zaujímavejšia. Zatiaľ sú to všetko iba dohady. Či sú dobré alebo zlé sa ukáže, až keď sa aplikujú do praxe.
Poslednú šaliansku sezónu charakterizujú vzostupy a pády. Ako ju s odstupom času vidíš ty?
Vzostupy a pády, to si pekne povedal. Jeden pád bol najväčší, aký som kedy zažila a bol to Hlohovec. Facka cez celé ústa, kedy sa od nás odvrátil snáď úplne každý. Ale dnes už z toho nemám nočné mory, nejako som to predýchala. Možno vďaka tomu "vzostupu" v jarnej časti, kde sme zas hrali dobre a vyhrávali. Koniec presne odkázal realitu. Vo finále play-off sme hrýzli, dokonca sme aj vyhrali. Nech si Michalovce hovoria čo chcú, mali z nás naložené v gatiach. Nakoniec však vyhrali zaslúžene. Sezónu hodnotím tak, že v druhej časti sa začalo formovať družstvo, ktoré tréner Lukačín chcel z nás vytvoriť. Takže to bol iba začiatok a s koncom minulej sezóny sa nič neskončilo. Stále pokračujeme v práci, ktorú sme minulý rok začali.
Aké vidíš šance pred novou sezónou? Súhlasíš, že káder je silnejší ako minulú sezónu?
Nemyslím si, že káder je silnejší alebo slabší. Veľké zmeny u nás nenastali. Podstatné je, aby každá hračka pochopila to, o čo sa celé družstvo snaží. Aby každá pochopila svoju úlohu a robila to, čo vie najlepšie. Prípravu sme mali náročnú, sprevádzali a sprevádzajú nás mnohé problémy. Napriek tomu sme všetky tu a odhodlané byť lepšie ako minulý rok.
Za tie dlhé roky strávené v Šali a množstvo gólov si sa už určite veľkými písmenami zapísala do histórie HK Slovan Duslo Šaľa. Navyše, opäť si sa vrátila do reprezentácie. Máš ešte nejaké hádzanárske túžby a ciele?
Mojím najväčším a jediným hádzanárskym snom je získať titul - jednoznačne. Keď sa mi toto splní, môžem spokojne skončiť kariéru.
Tvoj najpamätnejší zápas v kariére?
Každý zápas, na ktorom mi moja „spajko″ (Iva Bahylová) zas môže nahrávať do pivota. Som šťastná, že je živá a zdravá, a že môže opäť so mnou behať po palubovke. O jej návrate na ihrisko sa budú ešte dlho rozprávať hrdinské eposy.
Na záver nášho rozhovoru máš priestor, aby si niečo odkázala šalianskym fanúšikom pred novou sezónou.
Zdravím všetkých modrobielych fanúšikov (hlavne mojich osobných - Cukiho, maminku, tata a Maťku). Verím, že táto sezóna bude v duchu zmeny a v duchu plnenia našich spoločných cieľov. Budem vďačná každému, kto príde k nám do haly a bude nás poklepávať po pleciach po tom, čo odovzdáme na palubovke všetko. Verím, že spolu sa budeme hádzanou baviť a bude to stať za to. Teším sa na prvý zápas v sobotu!
ZDROJ: SalaOnline, autor
Rozhovor: Tibor Tóth
Fotografie: Radovan Jamrich
