Tulipánová: Taký stres som ešte nezažila

Dva úvodné finálové zápasy o titul majstra Slovenska v hádzanej žien boli mimoriadne zaujímavé. Obhajca titulu Iuventa Michalovce využil na sto percent výhodu domáceho prostredia. Prvý duel však vošiel do histórie. V normálnom hracom čase sa skončil remízou 20:20. V následnom sedmičkovom rozstrele prišlo k nevídanej dráme. Rozhodnúť o víťazovi musel až v poradí 36. sedemmetrový hod, ktorý Šaľanka Martina Tulipánová nepremenila a keďže predtým ľavá krídelníčka Iuventy Mária Holešová vymietla pravý horný roh brankárky Krebs o víťazovi bolo rozhodnuté. Domáce vyhrali na pokutové hody 15:14! Druhý zápas už nedospel do penaltovej drámy. Mal síce dramatický priebeh, no Michalovce ho vyhrali v riadnom hracom čase 27:23 a na zápasy vedú 2:0

Divákom však napínali nervy hlavne chvíle z nevídaného sedmičkového rozstrelu úvodného stretnutia. Po záverečnom hvizde rozhodcovskej dvojice Oťapka - Sivák nasledovala neskutočne dlhá 24-minútová sedmičková dráma. Pred ňou tréneri určili päticu hráčok, ktoré mali hádzať sedemmetrové hody. Začala ju neúspešne šalianska krídelníčka Lívia Klučková, ktorá netrafila bránku. Na druhej strane Michalovčanka Patrícia Wollingerová sa nemýlila. Presne triafali aj Katarína Pőcsiková i domáca Veronika Habánková. Následne Tulipánová vyrovnala a kanonierka Iuventy Marianna Rebičová strelila priamo do ruky brankárky Krebs. Prvú sériu ukončili gólmi Ivana Bahylová i Holešová. Druhá séria sa začala v zmysle interligového reglementu v opačnom garde zo strany domácich, ale v nej už nemuseli hádzať všetky určené hráčky. Riadila sa takzvaným pravidlom „rýchlej smrti“, to znamená, že ak by niekto nedal gól a súper by bol úspešný, zápas by sa skončil. Skórovali však všetky hráčky, a to trvalo do 17. pokusu, keď Pôcsiková netrafila bránku Medveďovej. Lenže následne Krebsová chytila Rebičovej aj ďalšiu sedmičku a keďže ďalšie dve aktérky boli úspešné, začala sa aj ďalšia séria. Prvé tri pokusy z oboch strán boli úspešné. Gól strelila z 35. pokutového hodu aj Holešová a po nej sa postavila k poslednému 36. Tulipánová. Lopta síce prekĺzla pomedzi Medveďovej nohy, ale s veľkými ťažkosťami. Brankárka Iuventy ju dostatočne stlmila a zabránila gólu. „Nechcela som sa ani otočiť k našej striedačke,“ opisuje svoje pocity šalianska pivotka. „Cítila som veľké sklamanie. Veľmi ma mrzelo, že som nesplnila očakávanie našich fanúšikov, trénera i mojich spoluhráčok. Baby ma však utešovali, rovnako ako aj kouč. Hovorili mi, že sa to mohlo stať ktorejkoľvek z nás.“ V prvých troch sériách skórovala. V tej poslednej sa je to však nepodarilo. „Už pred prvou som mala nervy na prasknutie a napätie rástlo s každou ďalšou.“ Martina Tulipánová zažila zo soboty na nedeľu ťažkú noc. „Veľa som toho nenaspala. Trápilo ma to. Stále som sa budila a premietala som si situáciu v hlave. Niečo podobné som ešte nikdy nezažila. Bol to pre mňa veľmi stresujúci zážitok. Som skôr pokojný typ človeka a stresovým situáciám sa vyhýbam.“ V predchádzajúcich sezónach pokutové hody veľmi nehádzala. „V tejto to už bolo pravidlo. Nikdy nehádžem na to isté miesto. Skôr sa riadim tým, ako reaguje brankárka.“ V nedeľnom, druhom zápase, hádzala päť sedmičiek a všetky premenila. „Keď ma tréner poslal na prvú, verila som si, že ju dám. Napriek tomu, že deň predtým som tú rozhodujúcu nepremenila.“ Verí, že v odvete sa jej družstvu bude dariť lepšie. „Vynasnažíme sa Michalovciam odplatiť prehry. Žiadna z aktuálneho kádra Šale titul s Duslom ešte nezískala a myslím si, že už je najvyšší čas ho vybojovať.“ Pre Martinu Tulipánnvú by to bola tá najlepšia rozlúčka so Šaľou. Po skončení sezóny totiž v Dusle končí. Jej novým pôsobiskom bude pražská Slavia. „V Prahe som dostala prácu. Potrebujem zmeniť prostredie a skúsiť niečo nové,“ dodala odchovankyňa nitrianskej hádzanej.

ZDROJ: Uverejnené v denníku ŠPORT 23.5. 2017 autor ANTON PŇAČEK

Iuventa po dvoch víťazstvách blízko k prepisovaniu histórie

Hádzanárky Iuventy Michalovce sa síce poriadne potrápili, no počas minulého víkendu splnili rolu favorita a po dvoch finálových výhrach nad HK Slovan Duslo Šaľa vedú v sérii 2:0 a sú tak blízko k zisku jubilejného desiateho majstrovského titulu.

Sedmičky ich budú mrzieť ešte dlho

Ľahké to rozhodne nebolo. Šaľa totiž poriadne hrýzla. Sobotňajší prvý duel museli dokonca rozhodnúť pokutového hody, keďže po šesťdesiatich minútach bolo 20:20. Nakoniec boli úspešnejšie Michalovčanky, ktoré rozhodli až v osemnástej sérii! „Tie sedmičky nás budú mrzieť ešte poriadne dlho,“ rozhovoril sa asistent trénera HK Slovan Duslo Šaľa Rudolf Petrikovič, ktorý dvakrát zastúpil na tlačovej konferencii hlavného trénera Michal Lukačína. „To už bolo trošku aj o šťastí. Obe družstvá majú kvalitné brankárky a bola len otázka, kto bude mať viac šťastia. Nakoniec ho mali domáce. Je škoda, že sme v tejto lotérii neuspeli a určite nás budú tieto sedmičky ešte dlho mrzieť. Séria sa totiž mohla vyvíjať inak,“ pokračoval Rudolf Petrikovič.

Do Michaloviec sa ešte chcú vrátiť

Finálové zápasy dopadli tak ako sa čakalo. Šalianske Duslo kládlo výrazný odpor a nebolo ďaleko od prekvapenie, ktoré sa im podarilo zrealizovať aj minulý rok. V druhom dueli viedli jeho hráčky na začiatku druhej časti o tri góly (15:12), no Iuventa fantastickým obratom nedopustili prekvapenie na svoj účet a po výhre 27:23 vedie v sérii 2:0. „Práve v tomto úseku, kedy sme viedli o tri góly, sa zlomil zápas na stranu Iuventy. Jej hráčky sa dostali do vedenie a zápas už doviedli zaslúžene do víťazného konca. Nám ešte svitla nádej za stavu 20:18, no pri presilovke sme po zbytočnej chybe inkasovali a bolo po našich nádejach,“ podotkol Rudolf Petrikovič, podľa ktorého ďalších slov Duslo v Michalovciach nesklamalo. „Naša jarná časť ukázala, že sa môžeme merať aj s tými najlepšími tímami. Som rád, že v Michalovciach ukázali vzostup formy a doma urobíme všetko preto, aby sme sa tu ešte vrátili na rozhodujúci piaty zápas.“

Musia byť efektívnejší v koncovke

Tréner michalovských hádzanárok František Urban čakal veľmi ťažké zápasy. Šaľa totiž v jarnej časti ukazovala svoju silu a jesenný rozdiel medzi týmito družstvami sa zmenšil. Spokojný bol s iba 43 inkasovanými gólmi v dvoch zápasoch, horšie to už bolo s koncovkou. „Spoločným menovateľom v oboch zápasoch bola naša výborná obrana, za ktorou stála fantastická Aďa Medveďová. Dievčatá v obrane hrali to, čo som si predstavoval. Problém sme mali v útoku. Bolo to aj skrz toho, že sme v oboch polčasoch jednotlivých zápasov hrali maximálne 25 útokov. Do budúcnosti sa musíme naučiť byť efektívni aj na takýto počet útokov, teraz sme s tým mali problém,“ vrátil sa k dvojzápasu so Šaľou tréner Iuventy.

Rozdiel oproti minulému roku Patrícia Wollingerová

Aj michalovský lodivod našiel v druhom zápase zlom v otočke z 12:15 na 20:16 v prospech jeho zvereniek. „Aj keď sme prehrávali, snažil som sa zanechať chladnú hlavu. Vedel som totiž, že nám zostáva dostatočný stav na zvrat. Dievčatá ukázali, že majú skúsenosti aj zo zápasov v európskych pohárov, čo nám pomohlo,“ zdôrazňuje František Urban, ktorý ani počas šalianskeho vedenia v druhom dejstve nemyslel na minulý rok a domácu prehru 24:27. „Oproti vtedajšku bol rozdiel v tom, že teraz som mal k dispozícii Paťu Wollingerovú. Vtedy dostala červenú kartu v prvom polčase, teraz ukázala na palubovke aká je pre tím potrebná.“

Majstrami chcú byť už v piatok

Stav finálovej série je po dvoch zápasoch očakávaný. Iuventa vedie 2:0 a v Šali tak v piatok bude premieňať prvý majstrovský mečbal. „Najideálnejší scenár pre nás by bolo vyhrať už v piatok, no bude to veľmi ťažké. Šaľa u nás ukázala, že silu má. Recept na víťazstvo je jasný. Musíme si dať pozor na to, aby sme nerobili zbytočné technické chyby,“ podotýka František Urban, ktorého družstvo pôjde do Šale v lepšej nálade ako minulý rok. Vtedy sa pod Váh sťahovala séria za stavu 1:1. „My sme boli pod tlakom celý víkend, teraz budú pod tlakom oni. Ja verím, že sa s tým vysporiadame lepšie a zo Šale sa budeme vracať ako novopečení majstri,“ dodáva na záver František Urban. My len dodajme, že tretí finálový duel je na programe v Šali v piatok 26. mája o 18.00 hod, prípadný štvrtý by sa hral v sobotu 27. mája o 10.30 hod. Keby sa náhodou nerozhodlo ani v sobotu, na rad príde piaty zápas, ktorý by sa hral v stredu 31. mája v Chemkostav aréne.

ZDROJ: Noviny Zemplína 23.5. 2017 autor Peter Brendza

Čo ešte chcete?

Už roky počúvam, že michalovskému športu sa darí. Už roky počúvam, že samospráva vytvára všetky podmienky na to, aby sa mu darilo a aby prekvital. Tak to aj je. Lenže. Na mieste stojí otázka, zaslúžia ši všetci športový boom, aký tu je? Zaslúžia si týždeň čo týždeň všetci vidieť vrcholový futbal, hokej či hádzanú? Už viackrát som sa presvedčil, že nie a tento víkend ma v tom zase len utvrdil.

Návštevy v Chemkostav aréne boli nedôstojné finále...

V Michalovciach momentálne prebieha rekonštrukcia zimného štadióna a takisto aj futbalového trávnika, čo spôsobuje, že hráči MFK Zemplín Michalovce celú jarnú časť nehrajú doma. Nič sa nedá robiť, je to daň za to, aby bol ich stánok pripravený na nasledujúce sezóny. Aj preto som si hovoril, že ľudia budú po športe hladní a konečne raz počas víkendu vypredajú Chemkostav arénu počas finálových zápasov Iuventy. Realita? V oboch zápasoch ani nie do polovice zaplnené tribúny... Finálovým zápasom zo športového hľadiska nechýbalo nič. Mali dramatickosť, emócie aj kvalitný herný prejav. Čo mu však chýbalo, bola divácka kulisa. Oba zápasy totiž sledovala ani nie z polovice zaplnená Chemkostav aréna, čo si aktérky finálových duelov absolútne nezaslúžili. Aj preto sa pýtam, čo ešte divák chce? Raz sa vyhovára na počasie, raz na iné akcie v meste, raz je to slabá úroveň zápasov, raz vysoké vstupné, raz ani neviem čo... Skrátka, vždy sa nájde dôvod neísť.

Áno, dávam za pravdu tvrdeniam, že vstupenky, hlavne na futbal, sú na michalovské pomery drahé. Áno, dávam za pravdu tým, ktorí tvrdia, že michalovským športovým klubom chýba marketing a lepší predaj ich produktu. Niekedy sa však pýtam, či sa to vôbec oplatí robiť. Či tá námaha bude za niečo stáť, keď ľudia aj tak neprídu a keď prídu, tak len si vybiť energiu na „chudákoch“ športovcoch. To, že na zápasoch michalovských celkov vládne komorná atmosféra je fakt. Ľudia niekedy prídu ako do divadla a čakajú prvý impulz od aktérov na palubovke. Keď ten neprichádza, prichádza z ich strany k viacerým urážkam, pretože najlepšie je asi sa vykričať na druhého. Prečo je to tak? Vraciam sa k úvodu článku. No asi si niektorí športový boom nezaslúžia. Asi potrebujú spadnúť na hubu, aby chodili na športoviská do okolitých miest a aby si konečne uvedomili, čo im Michalovce z hľadiska športu ponúkajú...

ZDROJ: Noviny Zemplína uverejnené 21.5. 2017 autor Peter Brendza

Aktuality

Aktuálne články