Každé verejné vystúpenie nesie so sebou isté riziká. Nezáleží len na produkte, ktorý predvádzate, ale aj na spôsobe jeho interpretácie so všetkými k tomu patriacimi sprievodnými javmi. Prebiehajúca medzinárodná česko-slovenská liga hádzanárok (MOL) zaujala okrem nebývalej vyrovnanosti (niektorí experti síce tvrdia, že vyrovnanosť skĺza do priemeru, ale to je iná téma) aj konfliktom dvoch kolegov trénerov. Po stretnutí michalovskej Iuventy s pražskou Sláviou si hosťujúci tréner Richard Řezáč neodpustil nekorektnú poznámku:“Náš herný výpadok v závere zápasu zachránil michalovského trénera vo funkcii.“ Táto štipľavá poznámka nebola len politicky nekorektná, ale v prvom rade neetická a absolútne nekolegiálna. Řezáčov náprotivok, František Urban, nepatrí medzi obľúbených kolegov. Osobne s ním nemám problém, ale viacerí naši tréneri i funkcionári sa mi neraz sťažovali na jeho arogantné a povýšenecké správanie. Každý sme nejaký, zvykol vravievať známy herec a intelektuál Jan Werich. To však nemôže byť žiadnym ospravedlnením pre Řízka (to je Řezáčova prezývka), ktorého mám mimochodom osobne veľmi rád. To sa skrátka nerobí. Každý si má, ako sa vraví, zametať pred vlastným prahom a súperovu kuchyňu nechať na pokoji. Vždy, keď tréner slovne zabŕda do súpera, zaváňa to prejavom vlastnej slabosti a istej straty „grácie.“ Odozva nenechala na seba dlho čakať a okrem ráznej odpovede na webe Iuventy si Řezáč na tom slávistickom mohol prečítať vtipnú poznámku svojho vlastného fanúšika:“Nerúhaj sa, Rezeň, lebo by to v odvetnej časti ligy mohlo skončiť opačne a to ti naozaj neprajem.“ Karma je zdarma, vraví klasik a v tomto prípade ani nečakala na odvetný zápas Slávie s Michalovcami. Prostoreký tréner dostal „po nose“ už v nasledujúcom zápase od zvereniek trénerského barda Dušana Daniša z Prešova a to dokonca na vlastnom ihrisku vo vršovickej hale v Prahe. Niekedy to má tréner naozaj ťažké. Nervy pracujú a nie vždy medzi jeho pokynmi, prianiami a ich realizáciou panuje zhoda. Ak máte mladý tím, neodporúča sa v snahe urýchliť jeho výkonnostnú akceleráciu, umele zvyšovať tlak na hráčky napríklad tým, že budete určovať ktorý zápas majú dievčatá o koľko vyhrať. Toto žiaden trénerský lišiak nerobí. Dobré skúsenosti nemám ani s predzápasovými vyhláseniami typu „ideme jednoznačne vyhrať“ a pod. Keby papierový favorit vždy zdolal papierového outsidera, všetky stávkové kancelárie by mohli zaraz pozatvárať.
Konflikty medzi trénermi nie sú žiadnou novinkou, odkedy sa hádzaná hrá, vždy ku nim z rôznych príčin dochádzalo. Ako mladý kouč som akoby s hádzanárskym „materským mliekom“ nasával a citlivo vnímal aj niekedy veľmi ostré názorové výmeny medzi starými trénermi, od ktorých sme sa my mladí učili. Pamätám sa na „šťavnatú“ diskusiu medzi legendami Jánom Kecskeméthym a Lacom Grossom v útrobách haly na Pasienkoch, keď si títo trénerskí matadori nevedeli prísť na meno a vyhadzovali si na oči všetko možné, od hádzanej až po udania na Štb. Aj ja som to od Laca neraz poriadne „schytal,“ keď som v Hlase ľudu napísal niečo, čo sa mu nepáčilo. Ústa na „špacír“ si často púšťal aj nebohý Jožko Oravec a rozhodcovia sa často radšej robili, že nič nepočujú. Vraví sa, že o mŕtvych len dobre. Ivan Hargaš bol špičkový tréner, ale keď sa dostal medzi trénerskú elitu, rád udeľoval mladším lekcie za hranicou etiky. Raz na tlačovke po zápase urážlivo „prznil“ meno svojho trénerského soka Maťa Liptáka na „Ľupták“, čo bol v tom čase simplicitný politik z ľudu, z ktorého si národ robil srandu. Martin si samozrejme nenechal brnkať po nose a bol z toho škandál. Nebohý Ivan si v tej chvíli neuvedomil, že takéto vyjadrenia viac ako adresátovi škodia samotnému autorovi a niečo – nie príliš lichotivého – o ňom vypovedajú. Futbalový tréner José Mourinho tvrdí, že jeho časté slovné extempore sledujú len jeden cieľ – zamerať pozornosť médií a verejnosti na seba, aby mali jeho hráči pokoj na nerušenú prípravu. Jeho oponenti tvrdia, že to je len zástierka Mourinhovho exhibicionizmu a márnomyseľnosti. Verím, že aj na tom môže byť niečo pravdy, ale poďme späť k hádzanej...                                                                   
Po zmene spoločenských pomerov sa zmenil aj status trénera. V novodobej hierarchii najmä na začiatku novodobej éry bol tréner často degradovaný na vykonávateľa túžob a prianí zbohatlíckej elity, ktorá sa ako dieťa s vláčikom často „hrala“ na piesočku svojho klubu, ktorý si jednoducho kúpila. Postupne sa vzťahy vykrištalizovali, ale postavenie trénera stále nemá požadovaný punc spoločenského rešpektu. Je to rozdielne, podľa možností a úrovne klubu. Tam, kde veci fungujú, má tréner k dispozícii všetky potrebné páky na dôstojné a úspešné vykonávanie svojho džobu. Tam, kde ešte zotrvačne funguje „divočina“ z deväťdesiatych rokov minulého storočia, modifikovaná modernou „práčkou“ peňazí zo začiatku nového milénia, si tréner príliš nepomôže a musí si zvykať na postupný „výpredaj“ svojho kádra, pričom nároky na neho sú stále väčšie. V takomto prostredí to majú najťažšie srdciari a hádzanárski fanatici, ktorí sa aj vo svojom záujme postupne musia zmeniť na rutinérov, alebo radšej na túto prácu rezignujú. To je aj jeden z dôvodov, prečo mnohí úspešní a veľmi skúsení tréneri sledujú hádzanú už len v televízii.
Šport je fenoménom kultúrnospoločenskej nadstavby každej spoločnosti. V mnohých ohľadoch (kultúru vzájomnej komunikácie nevynímajúc) kopíruje a zobrazuje civilizačný stav tejto spoločnosti. Ak sme teda často svedkami „gadžovského“ vystupovania vrcholných politických predstaviteľov štátu, nemal by nás prekvapiť ani občasný úlet niektorého z hádzanárskych trénerov. Tréneri by zasa mali ctiť pojmy ako kolegialita a stavovská česť. Všetci sme na jednej lodi a rešpekt spoločnosti si získame len vtedy, keď ho v dostatočnej miere preukážeme aj jeden druhému. V tomto smere si môžeme vziať príklad z ľudí, na ktorých tak radi často nadávame – rozhodcov. Naši arbitri sú rôzni, špičkoví, menej dobrí i slabší. Všetci ale držia spolu, nepočul som žiadneho z nich na oficiálnom fóre vyjadrovať sa o kolegovi dehonestujúcim tónom. A tak to má byť. Lebo karma skrátka nepustí.

Autor je známy hádzanársky tréner a publicista
ZDROJ: SZH, 06.11.2017, Autor: Tomáš Kuťka, Foto: iuventa-zhk.sk