Druhou posilou mladého šalianskeho kolektívu v novom ročníku medzinárodnej hádzanárskej MOL ligy žien ročník 2020/2021, ale aj záverečného turnaja Slovenského hádzanárskeho pohára v Bardejove, ktorý by sa mal odohrať v tretej augustovej dekáde je Martina Tulipánová, ktorá sa po troch rokoch vracia do dôverne známeho prostredia, ktorú predstavujeme v krátkom profile šalianskej a regionálnej hádzanárskej verejnosti..   

Už v mladosti jej učarovala malá kožená lopta

+ Napriek tomu, že v minulých rokoch mali zástupkyne nežného pohlavia v krajskom meste Nitra viacero možností venovať sa kolektívnym loptovým hrám (basketbal, volejbal), nitrianska rodáčka sa „upísala“ najmenšej – hádzanárskej lopte. Prvé hádzanárske kroky robila na nitrianskej ZŠ Krčméryho (trénerky Oťapková s Lehockou) a po prestupoch do HK Nitra a UDHK Nitra viedli jej ďalší hádzanársky rast viacerí tréneri: Libová, Svitek, Konárková, ale aj Mária so Slavomírom Vargovci. Každý jeden z nich jej dal do hádzanárskeho vienka veľmi veľa, nedá sa povedať, kto jej dal  najviac a preto všetkým pekne ďakuje.

Mládežnícka reprezentácia a talentované kolegyne

+ Už v mladom veku sa dostala do reprezentačných výberov, kde asi pochvaľuje  trénera Róberta Popluhára. V reprezentácii kadetiek dosiahla so svojimi spoluhráčkami najskôr siedme miesto na európskom šampionáte a o rok neskôr  rovnaké umiestnenie aj na Majstrovstvách sveta, ktoré usporiadalo Slovensko, čo boli najväčšie úspechy. Nitra, ktorá bola a je známa výbornou prácou s mladými hádzanárskymi talentami odchovala viacero kvalitných hráčok, z ktorých. Barbora Kőnigová, Jasminka Vargová, Zuzana Trepáčová, Natália Némethová pôsobia v šalianskom Dusle. V drese Sporty Hlohovec sa stretla s jej dlhoročnou spolubojovníčkou Sofiou Demajovou, ktorá viac rokov hrala aj v Šali (poznámka: v nedokončenom ročníku MOL ligy bola s 96 gólmi  druhou najlepšou strelkyňou Sporty), ale hrali v nej aj Kristína Kissová a Katarína Kolečániová. Slovenská reprezentačná brankárka Adriána Medveďová chytá v ŠŠK Prešov a v zahraničí šírili a šíria dobré meno Nitrianskej hádzanárskej základni Dominika Tvrdoňová, Patrícia Puškášová, Petra Škoricová,...

Šesť rokov v šalianskom drese

+ Napriek tomu, že  už v ročníku 2011/2012 v tom čase ešte medzinárodnej hádzanárskej WHIL ligy obliekla Martina Tulipánová dres spoločného družstva Nitra/Sereď hneď v l9 súťažných dueloch (zaznamenala 62 gólov) , v závere základnej časti a v slovenskej časti play off však už vo farbách Dusla Šaľa. Čo ju k tomu viedlo ? Chcela som sa herne a výkonnostne posunúť smerom hore a v Dusle Šaľa sa mi mohlo tejto šance pri podstatne kvalitnejšom kádri aj dostať. Ďalším dôvodom bolo, že čo je v Nitre dobré a talentované v mládežníckej kategórii po jej skončení „odchádza“ do sveta a ženy to potom nemajú v majstrovskej súťaži jednoduché. Na viac v čase môjho prestupu k Váhu už v drese chemičiek hrávala aj Sofia Demajová (poznámka: Duslo skončilo v tomto ročníku v základnej časti nakoniec tretie, získalo bronz a Nitra/Sereď posledná s jedným bodom. Šaľa v play off sa prebojovala až do finále, kde prehrala s Michalovcami a opäť získala v rámci SR striebro. Spoločné družstvo Nitra/Sereď do záverečných bojov nepostúpilo, nakoľko z pomedzi piatich slovenských družstiev skončilo posledné.  Svoj prvý gól v drese Dusla strelila do siete Partizánskeho v 3. zápase play off, kedy Duslo vyhralo v Partizánskom  pred návštevou viac ako 900 divákov (poznámka: s početnou šalianskou diváckou kulisou) 29:30, dostalo sa do vedenia na zápasy 2:1 a postúpilo do finále.          

+  Nielen v úvodnom, ale aj v ďalších rokoch hrala Martina po boku kvalitných spoluhráčok akými boli: Bérešová, Vidiečanová, Porubská, Czanik, Grandtnerová, Turóciová, Pileková, Réka a Boglárka Bízik, Szarková, Pócsiková, Veselková, Kodajová, Kertészová, Klučková, Súkenníková, Rácková, Bahýlová, Trochtová, Bujnochová, Demajová a desiatky ďalších, pri ktorých aj ona výkonnostne rástla, za čo im je povďačná. Pravidelne nastupovala k majstrovským duelom a za ďalšie štyri ročníky medzinárodnej WHIL – ky  odohrala v drese Dusla 121 majstrovských zápasov, v ktorých zaznamenala 136 gólov.

+ Rozhodujúcim  a to nielen pre ďalší hádzanársky život šalianskej hráčky bol šiesty ročník 2016/2017, ktorý patrí počas jej deväťročného pôsobenia v tejto kvalitnej súťaži medzi najvydarenejšie. Šalianky pod vedením trénera Michala Lukačina hrali dobre aj v základnej časti, kde nakoniec obsadili tretie miesto, iba tri body za druhým Mostom. Martine sa darilo herne, ale aj strelecky a výsledkom tejto pohody bolo, že sa stala nielen 15. najlepšou strelkyňou medzinárodnej súťaže, ale so 114 gólmi aj druhou najlepšou v Šali (poznámka: Lívia Klučková  nastrieľala 145 gólov – 5. miesto medzi strelkyňami). Kuriozitou bolo, že v 23. kole hostila Šaľa v poslednom domácom dueli Sláviu Praha, potrebovala k zisku 3. miesta zápas vyhrať, čo sa nakoniec aj podarilo po výsledku 32:20 (13:12) aj vďaka tomu, že Martina nastrieľala súperovi 10 gólov a bola najlepšou kanonierkou dôležitého duelu.   

Na ďalšie hádzanárske pôsobenie  v sto vežatej Prahe, v Hlohovci a opätovný návrat do Šali sme sa našej staro novej posily Martiny Tulipánovej spýtali v krátkom rozhovore:


Dobré a spoľahlivé výkony boli nielen dôvodom  pozvánky do seniorskej reprezentácie Slovenska, ale aj k prestupu do Slávii Praha.  Kedy sa tak stalo  a prečo ?

+ Po tom, čo som v mládežníckej kategórii prešla všetkými reprezentáciami samozrejme, že ma potešila aj pozvánka do seniorskej. Po prvý krát to bolo počas môjho pôsobenia v Šali v roku 2017, keď bol pri kormidle tréner  Dušan Poloz. Odvtedy som dostala pozvánky viac krát, boli tam aj nejaké kvalifikačné zápasy, ale aj  pozvánka od trénera Jána Packu (poznámka: v nedokončenom ročníku MOL ligy r. 2019/2020 viedol ženy Dusla Šaľa), pred prvou  fázou  kvalifikácie o postup na majstrovstvá sveta 2019 v Japonsku.

+ Ponuka k pôsobeniu v sto vežatej Prahe prišla od funkcionárov Slávie už trochu skôr a tá sa veru neodmieta, nakoľko je to klub, ktorý má pred štartom každého ročníka súťaže tie najvyššie ambície. V ročníku 2016/2017 sa mi darilo herne, ale aj strelecky a tak som sa rozhodla po šiestich rokoch pôsobenia v Šali skúsiť niečo nové.    
Na dva roky, ktoré som prežila medzi zošívanými a napriek tomu, že sa mi nedarilo tak ako pred rokom v Šali (poznámka: v prvom roku som zaznamenala 51 a v druhom roku 46 gólov)  budem vždy rada spomínať. Okrem toho, že som sa stretla v jednom kolektíve s kvalitnými hádzanárkami (Kvášová, Stellnerová, Kudláčková, Galušková, Jačková), spoznala mentalitu legionárok Emma Hudak (Maďarsko), Serafimová (Macedónsko), či brazílska hviezda Borges Lima, našla nové priateľky a známych ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes. Ak
k tomu prirátam aj druhé miesto Slávie v ročníku 2017/2018 po základnej časti súťaže a druhé miesto aj v národnej play off, keď sme vo finále prehrali s Mostom, toto umiestnenie sme zopakovali aj o rok 2018/2019 s rovnakým scenárom, finále vyhral  opäť Most. Nemôžem zabudnúť ani dve druhé miesta v Českom pohári a z týchto umiestnení potom následne aj štarty v európskych pohároch (EHF, Challenge Cup),  na nudu som sa teda nemohla sťažovať. Metropola Česka je na viac prekrásne mesto.

+ Po dvoch rokoch ste sa vrátili naspäť na Slovensko. Prečo do kádra nováčika z Hlohovca ?

Ponuky, ktoré som dostala po skončení zmluvy v Prahe boli do zahraničia a mne sa už nechcelo ísť niekam ďalej. Chcela som sa vrátiť domov. Hlohovec sa ozval po návrate do Nitry a keďže som už mala podpísanú pracovnú zmluvu, bolo to najlepšie riešenie. Veľmi ma potešilo, že si znovu zahrám so Sofi. Každý, kto sleduje hádzanú a pozná nás, tak vie, že spolupracovať vieme. Hrávali sme spolu veľmi dlho, najskôr v Nitre a neskôr aj v Šali.


+ Posledná majstrovská sezóna r. 2019/2020 v drese nováčika Vám nadmieru vyšla. Bola ste nielen oporou nováčika, ale so 144  gólmi aj treťou najlepšou strelkyňou súťaže. Čím to bolo ?

Je pravdou, že mi posledná ročník vydaril po každej stránke. Ako som už spomínala, za všetko ďakujem spoluhráčkam a za dôveru trénerovi Davidekovi a trénerke Mocinecovej. Patrila som k oporám a niečo sa odo mňa aj očakávalo. Som rada, že neprišlo sklamanie a moje výkony pomohli k pár výhram Hlohovca, ktoré sme za sezónu dosiahli a môžem zodpovedne povedať, že sme boli príjemným oživením súťaže.

+ Z akých dôvodov prišla taká strelecká expanzia (zúročenie skúseností, dokázať po návrate na Slovensko svoje kvality, vyhovoval herný štýl) ?

Myslím si, že to bolo aj zúročenie skúseností, dostatočne vysoká minutáž v zápasoch a tiež dobrá spolupráca so Sofiou Demajovou, od ktorej som bola najčastejšie  pred zakončovaním „zásobovaná“ loptami. Na prelome roku prišla do Hlohovca bývalá reprezentantka Petra Beňušková, s ktorou sa mi taktiež veľmi dobre spolupracovalo, nakoľko je stále vynikajúca hráčka.

+ Známe okolnosti (koronavírus, strata sponzorov v Hlohovci, ekonomika,... ) boli asi dôvodmi, že sa Sporta neprihlásila do ďalšieho ročníka MOL ligy. Prečo padla voľba na  návrat  do známeho šalianskeho prostredia ?

Vedenie HK Slovan Duslo ma oslovilo ešte predtým, ako Hlohovec oznámil nepokračovanie v MOLlige. Znalosť šalianskeho prostredia a vyhovujúca vzdialenosť od Nitry boli rozhodujúcimi faktormi. Dúfam, že dievčatám herne a skúsenosťami pomôžem a spoločne sa nám bude dariť v nasledujúcej sezóne.

+ Pri svojej bohatej hráčskej kariére máte ešte nesplnený sen ?

V hádzanej som si splnila dosť snov. No, jeden sa predsa ešte len nájde  nesplnený. Želala by som si, aby sme boli so Šaľou majsterky. V mojej zbierke medailí vo WHIL – ke   totiž chýba zlatá medaila (poznámka: za šesť rokov predošlého pôsobenia v Šali má Tulipánová štyri striebra a štyri bronzové medaile, v Slávii Praha získala tri striebra), či je to už zo Slovenského pohára, medzinárodnej MOL ligy,  alebo slovenskej záverečnej časti play off.


Za rozhovor poďakoval, úspešné pôsobenie v drese Dusla v mene priaznivcov ženskej hádzanej šalianskeho regiónu zaželal a splnenie sna doprial                                                       
                                                                                                                     JOZEF SKLENÁR