Tímový duch doviedol Češky až do štvrťfinále.

Úspešné vystúpenie českých hádzanárok na majstrovstvách sveta v Nemecku, ktoré sa so šampionátom rozlúčili až prehrou 26:30 s Holandskom vo štvrťfinále, nezostalo bez odozvy u všetkých, čo majú s tamojšou hádzanou niečo do činenia. Výnimkou nie je ani reprezentačný tréner Sloveniek Dušan Poloz. Zlínsky rodák stál pri zrode súčasného úspešného tímu. Pôsobil u našich západných susedov ako asistent kormidelníka Jana Bašného, až kým neprijal ponuku Slovenského zväzu hádzanej viesť národný tím Slovenska.

Srdce vám zrejme plesalo pri pohľade na výkony českej reprezentácie...

„Nielen českej, ale aj nórskej. Ale to, čo dosiahlo Česko, je výsledok osemročnej systematickej práce. Hráčky bez veľkých mien ukázali veľké srdce, dokázali na seba vziať zodpovednosť. Fungovali ako skvelý tím.“

Verili ste, že by sa Česko mohlo dostať až do prvej osmičky?

„Pred ich odchodom na šampionát som sa rozprával s vedúcim družstva Petrom Krobom, ktorý sa ma spýtal, či sa prídem na nich do Nemecka pozrieť. Povedal som mu, že až 17. decembra, keď budú vo finále. Na čo sa zasmial. A vidíte, chýbali im k tomu len dva kroky. Veril som v postup zo skupiny, aj keď bola veľmi ťažká.“

Kolektívny výkon, veľké chcenie a srdce na správnom mieste. Podložené výbornými individuálnymi výkonmi Luzumovej a Hrbkovej, či niektorých ďalších. To bol základ úspechu. Súhlasíte?

„V zásade áno, až na to, že Míša Hrbková nemala takú formu, ako sa od nej čakalo. Vnútorná sila českého tímu, to bol hlavný činiteľ, ktorý ho posunul až do štvrťfinále.“

V čom je súčasné české družstvo lepšie než slovenské?

„Má vynikajúci kolektív, ktorý sa nebojí. Kľúčové hráčky vedia na seba vziať zodpovednosť, čo mi u slovenských chýba. České legionárky hrajú pravidelne v zahraničí proti najlepším, preto v zápasoch so silnými družstvami hrajú bez rešpektu, čo sa slovenským nie vždy darí.“

Môže sa niečo podobné v krátkom čase podariť aj Slovensku?

„Pred štyrmi rokmi by som povedal áno, to som však netušil, že skončí toľko hráčok. Tie, čo mali prevziať štafetu zodpovednosti, to vždy nedokážu. Pokúšame sa to v nich zakoreniť a budeme na tom pracovať. Ak to zvládnu, potom môžeme čakať výraznejší posun vpred.“

Kvalifikační súperi Slovenska v boji o postup na ME 2018 skončili rozdielne. V čom vidíte príčinu?

„Sila Čiernej Hory s príchodom Bulatovičovej a ďalších dvoch skúsených hráčok stúpla. Družstvo dostalo nový impulz. Poľsko ma sklamalo. Neviem, čo sa stalo, ale určite má na viac. Myslím si, že na jar bude na tom lepšie. Čo sa týka Čiernohoriek, tam je to otázne. Napokon, aj nový tréner Per Johansson má zmluvu iba do konca tohto kalendárneho roka.“

Šampionát na príklade Česka, ale aj Japonska, ukázal, že papierovo slabšie družstvá, ktoré hrajú bez rešpektu proti silným, môžu uspieť. Je to recept aj pre slovenské hádzanárky?

„Samozrejme, Češky to pochopili dávno. Tímová energia a duch hrajú veľmi dôležitú úlohu. To je to, čo musíme natrvalo vštepiť aj do povedomia slovenských hádzanárok. Až potom sa pohneme ďalej.“

ZDROJ: Denník Šport 15.12. 2017, autor Anton Pňaček, foto ČSH

Aktuality

Aktuálne články